Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Vnútorný predpis o zabezpečení stravovania zamestnancov

2.7.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.1.8.1 Vnútorný predpis o zabezpečení stravovania zamestnancov

Ing. Miroslav Mačuha; JUDr. Juraj Mezei, PhD., JUDr. Zdeňka Dvoranová


Stiahnuť dokument

Názov účtovnej jednotky 
(adresa, IČO)   
   
Názov vnútropodnikovej smernice   Vnútorný predpis o zabezpečení stravovania zamestnancov   
Prílohy      
Číslo smernice      
Rozsah platnosti      
Za správnosť smernice zodpovedá      
Za dodržiavanie smernice zodpovedá      
Platnosť smernice pre obdobie      
Schválil      

(Názov spoločnosti) v súlade s § 84 ZP po dohode so zástupcami zamestnancov ako súčasť Pracovného poriadku vydáva tento

Interný predpis o zabezpečení stravovania zamestnancov

Komentár(je len informatívneho charakteru, nie je súčasť smernice):

Nároky zamestnancov na zabezpečenie stravovania upravuje § 152 ZP. Z tohto ustanovenia vyplývajú pre zamestnávateľa nasledovné základné povinnosti:

zabezpečovať zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách poskytovanie stravy,

prispievať zamestnancovi na stravu sumou v rozpätí od 55 % ceny jedla až po 55 % hodnoty stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

- v prípade zabezpečovania stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať tieto poukážky najmenej v hodnote ustanovenej Zákonníkom práce.

Navrhované znenie interného predpisu vychádza z predpokladu poskytovania stravy so súbežnou možnosťou jej zabezpečovania prostredníctvom gastrolístkov, čo je najrozšírenejší spôsob riešenia stravovania zamestnancov. Ak bude zamestnávateľ zabezpečovať stravovanie zamestnancov len týmto spôsobom, znenie interného predpisu sa podstatne zjednoduší.

Článok I

Pôsobnosť interného predpisu

Týmto interným predpisom sa bližšie upravujú nároky zamestnancov a povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov podľa § 152 ZP.

Článok II

Zabezpečenie stravovania zamestnancov

  • Stravovaním zamestnancov sa rozumie poskytovanie teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja (napr. čaj, káva, malinovka prípadne iný vyhovujúci nápoj) v priebehu pracovnej zmeny na pracovisku zamestnanca alebo v jeho blízkosti v priestoroch zamestnávateľa.


Zákonník práce umožňuje zabezpečovať stravovanie zamestnancov nielen podávaním jedného teplého hlavného jedla, ale výnimočne aj podávaním jedál studenej kuchyne (šaláty, misy, zeleninové a ovocné taniere apod.).

Varianty možného zabezpečovania stravovania umožňujú napr. v čase (v dňoch), kedy stravovacie zariadenie stravu nepripravuje, zabezpečiť stravu aj nákupom polotovarov alebo mrazenej stravy, ktorú si zamestnanci môžu tepelne upraviť na pracovisku vo vyhradených priestoroch. Takýto spôsob zabezpečenia poskytovania stravy sa využíva napr. pre zamestnancov pracujúcich v odpoludňajších alebo nočných zmenách alebo počas sobôt a nedieľ.

  • Pokiaľ výnimočne napr. z dôvodu čistenia kuchynských zariadení (sanitárny deň) alebo čerpania hromadnej dovolenky zamestnancami stravovacieho zariadenia nie je možné poskytovať stravu priamo v priestoroch zamestnávateľa, zamestnávateľ umožní zamestnancovi zabezpečiť si stravu počas prestávky na odpočinok a jedenie poskytnutej v zmysle § 91 ZP v blízkosti areálu zamestnávateľa.

  • Stravovanie podľa odseku 2 sa zabezpečí formou ... (napr. nákupu stravovacích poukážok – gastrolístkov).

  • Strava poskytovaná alebo zabezpečovaná zamestnávateľom musí zodpovedať zásadám správnej výživy. Priemerné hodnoty výživových faktorov jednotlivých jedál poskytovaných v rámci mesiaca musia zodpovedať hodnotám podľa odporúčaných výživových dávok.


Náhradné stravovanie pomocou gastrolístkov je len jednou z viacerých možností, ako zabezpečiť stravu pre zamestnancov v prípadoch, kedy je vlastné stravovacie zariadenie mimo prevádzky. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi zabezpečiť stravovanie zamestnancov rôznymi spôsobmi:

  • poskytovaním stravy vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa v blízkosti pracoviska,

  • zabezpečenie náhradného stravovania u vybraného poskytovateľa stravy,

  • prostredníctvom dovozu hotovej stravy od výrobcu alebo zmluvného dodávateľa stravy,

  • prípravou stravy z dodávaných čerstvých polotovarov,

  • dovážanie mrazenej stravy a jej ohrievanie v na to určených priestoroch

  • nákupom stravovacích poukážok na zakúpenie jedla u konkrétneho poskytovateľa stravovania,

  • zabezpečením stravovacích poukážok niektorej zo spoločností pôsobiacich v oblasti stravovania s tým, že zamestnanci si vyberú sami zariadenie poskytujúce stravovacie služby, a pod.


V závislosti od reálnych možností zamestnávateľa a z toho vyplývajúceho spôsobu zabezpečenia stravovania zamestnancov je nutné aj formulovať zásady interného predpisu. Každý zo zvolených spôsobov musí spĺňať nasledovné atribúty:

stravu si zamestnanec odoberie priamo na pracovisku alebo aspoň v jeho blízkosti,

strava by mala pozostávať z jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja a

podané jedlo musí zodpovedať zásadám správnej výživy.

Tieto podmienky musia byť splnené aj v prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom inej právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (prostredníctvom tzv. gastrolístkov). V poslednej vete 4. odseku je prevzaté ustanovenie § 10 vyhlášky MZ SR č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania

Článok III

Podmienky vzniku nároku na stravu

  • Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci svojej pracovnej zmeny vykonáva prácu v trvaní presahujúcom 4 pracovné hodiny (§ 152 ods. 2 ZP) .

  • Čas strávený na pracovnej ceste vrátane výkonu práce v mieste cieľa pracovnej cesty sa na účely vzniku nároku na zabezpečenie stravovania podľa ods. 1 tohto článku za výkon práce nepovažuje.


Zamestnanci, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu, majú nárok na poskytnutie stravy upravený zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a príslušným vykonávacím opatrením MPSVR SR . Pokiaľ zamestnanec splní podmienku výkonu práce nad 4 hodiny na svojom riadnom pracovisku, nárok na podanie jedla mu nezaniká ani v prípade, že je neskôr vyslaný na pracovnú cestu.


Povinnosť zabezpečovať zamestnancom stravovanie sa nevzťahuje ani na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Ide napr. o zamestnancov na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v iných štátoch.

Zákonom č. 61/2005 Z. z. sa s účinnosťou od 1. apríla 2015 do Zákonníka práce doplnilo, že povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

  • Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (§ 152 ods. 8 ZP) sa umožní stravovanie zamestnancom aj počas:
    - čerpania dovolenky,
    - súvislého čerpania náhradného voľna za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok v trvaní viac ako 4 hodiny,
    - iných prekážok v práci na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa.


Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky a počas prekážok v práci, za ktoré je možné považovať všetky prekážky objektívne brániace zamestnancovi vykonávať prácu. Môže ísť o dni dôležitých osobných prekážok v práci, počas prekážok v práci na strane zamestnávateľa, počas dovolenky, sviatkov (ak sa v tieto dni poskytuje strava napr. zmenovým zamestnancom), počas čerpania náhradného voľna a pod. V zásade je možné vychádzať z času, ktorý sa posudzuje ako výkon práce podľa § 144a ods. 1 ZPo výkone práce (pred 1. septembrom 2011§ 144 ods. 3 ZPo spoločných ustanoveniach o prekážkach v práci).

  • Za rovnakých podmienok ako v ods. 3 tohto článku bude strava poskytovaná aj zamestnancovi, ktorý pracuje mimo rozvrhu pracovných zmien (práca nadčas), ak výkonom práce nadčas splnil podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku.


Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. Môže ísť napr. o zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu nadčas z dôvodu, že zastupujú neprítomného zamestnanca na pracovnej zmene alebo im bola práca nadčas nariadená prípadne s nimi dohodnutá a jej výkon presiahol 4 hodiny.

  • Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a na základe ich súhlasu (§ 152 ods. 8 písm. c) ZP) sa v stravovacom zariadení zamestnávateľa umožní stravovanie aj
    - osobám, vykonávajúcim u zamestnávateľa práca na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov v deň, kedy výkon ich práce bude presahovať 4 hodiny,
    - bývalým zamestnancom – dôchodcom, ktorí odišli do starobného alebo invalidného dôchodku a bezprostredne pred odchodom do dôchodku pracovali u zamestnávateľa najmenej ... (napríklad 5) rokov.


Zákonník práce umožňuje rozšíriť okruh osôb , ktorým zabezpečí stravovanie. Tento okruh by nemal zahŕňať úplne cudzie osoby bez akéhokoľvek súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu k zamestnávateľovi. Z uvedených dôvodov sa možnosť rozšírenia využíva na “dohodárov“, účastníkov doktorandského štúdia alebo bývalých zamestnancov. Podmienky rozšírenia stravovaných osôb môžu byť dohodnuté aj tak, že týmto osobám zamestnávateľ nebude prispievať na stravovanie.

Zabezpečovanie stravovania aj iným osobám spravidla zvyšuje náklady zamestnávateľa, najmä z dôvodu poskytovania príspevku na hlavné jedlo, preto nie je predpoklad, že by sa ustanovenie najmä čl. III ods. 5 tejto internej smernice o dobrovoľnej možnosti rozšíriť okruh stravovaných osôb významne využívalo.

Článok IV

Hodnota stravy

  • Zamestnancovi, ktorý splnil podmienky uvedené v článku III, sa poskytne strava v priemernej hodnote ... (napr...min. 3,60) eura na 1 hlavné jedlo a pracovný deň.

  • Pri určení priemernej hodnoty jedla a z nej vyplývajúcej ceny stravného lístka sa vychádza z priemerných nákladov na prípravu jedného jedla (z kalkulácií nákladov na stravu) za ... (napr. predchádzajúci rok alebo polrok, posledný štvrťrok a pod.), v ktorej sa zohľadní nárast cien nakupovaných potravín a režijných nákladov (napríklad náklady na zariadenie, výdavky na spotrebný materiál, na opravu a nákup nového náradia a strojných zariadení, na dopravu, energie, mzdy zamestnancov vrátane odvodov z miezd).


Zákonník práce nestanovuje jednotnú alebo minimálnu cenu poskytovaného jedla. Cena jedla závisí od skutočných nákladov zamestnávateľa na zabezpečenie stravy zodpovedajúcej stanoveným podmienkam, pričom náklady na prípravu alebo zabezpečenie (napr. dovoz hotovej stravy) jedla môžu byť v rôznych regiónoch rozličné.

V prípade, že stravovanie zamestnancov sa zabezpečuje dodávaním hotovej stravy od výrobcu, polotovarov, mrazenej stravy a pod., dôvodom na prehodnotenie ceny stravného lístka účtovanej zamestnancovi bude aj zmena cien od dodávateľa resp. výrobcu stravy (polotovarov, hotovej mrazenej stravy).

  • Ak dôjde k nárastu alebo poklesu celkových nákladov na jedno jedlo v priebehu roka o viac ako ... (napr. 5 %) oproti porovnávanému obdobiu podľa odseku 2 (napr. oproti priemerným cenám v poslednom štvrťroku predchádzajúceho roka, ak boli základom pre určenie hodnoty poskytovanej stravy na ďalší rok), s účinnosťou od prvého dňa nasledujúceho štvrťroka sa primerane upraví kalkulácia nákladov na stravu na ďalšie obdobie a cena stravného lístka.


Ustanovením interného predpisu sa chráni zamestnávateľ pred cenovými výkyvmi, najmä v súvislosti s rastom dopravných nákladov a nákladov na energiu prípadne so zvyšovaním cien potravín. Aj keď sa nepredpokladá prípadný pokles nákladov (napr. cien potravín), je vhodné v internej smernici upraviť aj túto teoretickú možnosť.

  • V prípade zabezpečovania stravy podľa článku II ods. 2 sa zamestnancom zakúpia gastrolístky v hodnote ... (napr. stravy poskytovanej vo vlastnom zariadení, vo výške stravného poskytovaného na pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín a pod.), najmenej však v hodnote 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.


Ak sa stravovanie zabezpečuje prostredníctvom gastrolístkov, zamestnanec musí mať možnosť za gastrolístok si zakúpiť jedno hlavné jedlo (nie suchú stravu napr. v podobe hamburgera, obloženého rožka alebo hot-dogu), ktoré by malo byť teplé, pričom za cenu stravovacej poukážky (gastrolístka) by mal mať zamestnanec možnosť obstarať si aj vhodný nápoj.

Zároveň musí mať možnosť zakúpiť si takéto jedlo v cene gastrolístka na pracovisku alebo v jeho blízkosti, nakoľko prestávka v práci na účely odpočinku a stravovania v zmysle § 91 ods. 1 ZPje ustanovená v trvaní 1/2 hodiny (prestávku na odpočinok a jedenie je možné podľa § 91 ods. 2 ZP po dohode so zástupcami zamestnancov aj predĺžiť). Podané alebo zakúpené jedlo musí zodpovedať zásadám správnej výživy a musí byť podávané v zariadení poskytujúcom stravovacie služby.

V nadväznosti na tieto kvalitatívne požiadavky na jedlo v prípade zabezpečovania stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky; nakoľko od 1. júna 2018 je stravné v tomto časovom pásme ustanovené sumou 4,80 eura, stravovacia poukážka (gastrolístok) musí mať hodnotu najmenej 3,60 eura.

Článok V

Príspevok na stravovanie

  • Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok na stravovanie nepeňažnou formou vo výške .... (napríklad 55 % priemernej ceny jedla, 55 % z hodnoty zamestnancom individuálne odobraného jedla, pevnou sumou 2 eurá na jedno jedlo a pod.)..


Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov. Príspevok na jedlo sa poskytuje v nepeňažnej forme a v konečnom dôsledku jeho poskytovanie znamená, že zamestnanec hradí len rozdiel medzi hodnotou stravy (gastrolístka) a príspevkami zamestnávateľa poskytovanými podľa odsekov 1 až 3 tohto článku.

  • V prípade nákupu stravovacích poukážok podľa čl. II odsek 3 príspevok zamestnávateľa na gastrolístok bude predstavovať 55 % hodnoty stravovacej poukážky.


Príspevok zamestnávateľa na stravu je ohraničený minimálnou a maximálnou hodnotou: spodnou hranicou je suma zodpovedajúca 55 % ceny jedla, hornou hranica 55 % hodnoty stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. V nadväznosti na výšku stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, ktorá podľa Opatrenia MPSVR SR č. 148/2018 Z. z. predstavuje 4,80 eura, maximálna výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov je 2,64 eura na každé hlavné jedlo. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie alebo ak by stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP bod 4 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov sa za daňové výdavky považujú aj príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Odkaz na osobitný predpis usmerňuje na § 152 ZP, ktorý upravuje stravovanie zamestnancov. Ak by cena jedla bola napr. 3,40 eura, spodnou hranicou príspevku bude suma 1,87 eura a hornou suma 2,64 eura. Suma poskytnutá v rámci tohto rozpätia je pre zamestnávateľa ako daňovníka v zmysle zákona o dani z príjmov výdavkom. Len ak by zamestnávateľ chcel prispievať vyššou sumou ako je 55 % hodnoty stravného pri pracovných cestách trvajúcich 5 až 12 hodín, zvýšenie by už nemohlo byť považované za výdavok alebo náklad zamestnávateľa.

  • Okrem príspevku na stravovanie podľa odseku 1 a 2 zamestnávateľ bude na každé jedlo (stravovaciu poukážku) prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške ... (je možné uviesť konkrétnu sumu, napr. 0,30 eur na jedlo, alebo odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu upravujúceho použitie sociálneho fondu)


Keďže zákon o dani z príjmov odkazuje na celé ustanovenie § 152 ZP aj suma poskytnutá ako príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu v súlade so zákonom č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov sa zahŕňa do nákladov zamestnávateľa. Z hľadiska zamestnanca je v zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov oslobodená od dane z príjmu.

Okrem toho je od dane z príjmov podľa tohto ustanovenia oslobodený aj finančný príspevok na stravovanie, poskytovaný podľa § 152 ods. 6 ZP, posledná časť vety za čiarkou, t.j. ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Ak to technika sledovania nákladov na stravu umožňuje, je možné napr. pri vydávaní viacerých druhov jedál rôznej hodnoty poskytovať príspevok v sume odvodenej od ceny konkrétneho jedla, ktoré si zamestnanec vyberie, pričom strava môže byť poskytovaná aj externým dodávateľom (predajcom). Takúto formu príspevku je možné uplatniť pri hradení ceny jedla napr. pomocou čipovej karty (zamestnancovi sa načíta hodnota jedla, ktoré si objednal a zamestnávateľ na konci mesiaca z celkovej hodnoty zamestnancovi zrazí len rozdiel medzi hodnotou spotrebovaného jedla za mesiac a súčtom príspevkov zamestnávateľa na odobraté jedlá).


  • Ak sa úhrada zamestnanca za poskytnutú stravu realizuje zrážkami za mzdy, na tento postup je potrebné so zamestnancom uzatvoriť písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 131 ods. 3 ZP. Príspevok na stravovanie s výnimkou príspevku na stravovanie hradeného zo sociálneho fondu poskytuje zamestnávateľ aj osobám, ktorým podľa článku III ods. 5 umožnil stravovať sa vo vlastnom stravovacom zariadení.


Zákonník práce pripúšťa situáciu, že zamestnávateľ síce umožní určitým fyzickým osobám, ktoré nemajú osobitný právny vzťah k zamestnávateľovi, stravovať sa v jeho stravovacom zariadení, vylúči ich však z nároku na príspevok na jedlo.

Príspevky zo sociálneho fondu možno podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov poskytovať zamestnancom v pracovnom alebo v služobnom pomere. Výnimočne sa môžu príspevky zo sociálneho fondu, vrátane príspevku na stravovanie, poskytovať aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku (starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku). Tzv. dohodárom nie je možné poskytovať žiadne plnenia zo sociálneho fondu.

  • Zamestnancom, ktorí pracujú v tzv. 12 hodinových pracovných zmenách a v rámci riadnej zmeny odpracujú viac ako 11 pracovných hodín, sa okrem zabezpečovania stravovania podľa článku II poskytne gastrolístok v hodnote ustanovenej ... (v čl. IV ods. 4 alebo v minimálnej hodnote podľa § 152 ods. 4 ZP).


V prípade, že pracovná zmena zamestnanca trvá viac ako 11 hodín, Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi zabezpečiť zamestnancovi poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Nie je to jeho povinnosť, preto sa navrhované ustanovenie čl. V ods. 5 internej smernice v praxi uplatní len zriedkavo. Malo by ísť o teplé hlavné jedlo, z čoho vyplýva, že aj jeho hodnota by mala byť rovnaká ako u 1. hlavného jedla. Pokiaľ sa ďalšie jedlo bude zabezpečovať napr. prostredníctvom stravovacích poukážok, ich hodnota musí zodpovedať minimálnej sume ustanovenej v § 152 ods. 4 ZP. Rovnaké daňové postupy platia aj pre poskytnutie ďalšieho jedla a príspevku na stravovanie.

Článok VI

Cena stravného lístka

  • Cena stravného lístka hradená zamestnancom zodpovedá rozdielu medzi hodnotou poskytovanej stravy alebo hodnotou gastrolístka podľa článku IV. a príspevkami zamestnávateľa na stravovanie podľa článku V, t.j. od priemernej rozpočtovanej hodnoty jedla resp. hodnoty gastrolístka (napr. 3,40 eura na jedlo) sa odpočítajú: 
    - príspevok zamestnávateľa na stravovanie zahŕňaný do nákladov (napr. 1,87 eura na jedlo) a
    - príspevok na stravovanie hradený zo sociálneho fondu (napr. 0,33 eura na jedlo).

Výslednou sumou je suma za jedno jedlo, hradená zamestnancom, t.j. cena stravného lístka v eurách na jedlo (napr. v tomto prípade by to bolo 1,20 eura).


Keďže cena stravného lístka sa môže meniť, v internom predpise je vhodnejšie neuvádzať plné sumy hodnoty stravy a príspevkov zamestnávateľa. Postačí uviesť princíp zistenia ceny stravného lístka pre zamestnanca.

Prípadný manipulačný poplatok, ktorý zamestnávateľ uhrádza napr. stravovacej spoločnosti za nákup stravovacích poukážok v prepočte na jednu poukážku, je cenou za službu, nie cenou stravy. Ide o fakturovaný poplatok za sprostredkovanie služby alebo za službu od dodávateľa stravovacích poukážok, ktorú nie je možné zahŕňať do hodnoty stravy a o túto sumu zvyšovať cenu gastrolístka platenú zamestnancom.

  • Zamestnávateľ oboznámi každého zamestnanca s výškou priemernej hodnoty jedla (ceny gastrolístka), príspevku zamestnávateľa z nákladov, príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu a cenou stravného lístka podľa ods. 1, ktorú hradí zamestnanec ... (napr. formou obežníka, zverejnením na intranetovej webovej stránke, vydaním opatrenia zamestnávateľa a pod.), a to najneskôr ... (napr. 15 pracovných dní) pred začiatkom nového roka alebo pred realizáciou zmeny výšky stravného podľa článku IV ods. 3.


Ide o potrebu určiť výšku ceny stravných lístkov, za ktorú sa budú predávať zamestnancom. Z praktického hľadiska by výška príspevku mala byť určená tak, aby rozdiel, ktorý platí zamestnanec, bol deliteľný hodnotou najnižšej mince (v súčasnosti 1 eurocent); z praktického hľadiska je lepšie príspevok zamestnávateľa určiť tak, aby zamestnanec uhrádzal sumu zaokrúhlenú na celých 10 eurocentov.

  • U novo prijímaných zamestnancov je informácia o cene stravných lístkov súčasťou informácií poskytovaných zamestnávateľom v zmysle § 41 ods. 1 ZP v rámci predzmluvných vzťahov.


Zamestnávateľ je v zmysle § 41 ods. 1 ZPpovinný oboznámiť fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy ako aj s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami. Stravovanie zamestnancov patrí medzi pracovné podmienky, preto aj informácia o možnostiach a podmienkach stravovania u zamestnávateľa má byť zamestnancovi poskytnutá už pred jeho nástupom do zamestnania.

Článok VII

Predaj stravných lístkov

  • Stravné lístky sa zamestnancom vydávajú preddavkovým spôsobom na celý kalendárny mesiac vopred ... (napr. v deň určený na predaj stravných lístkov, v priebehu posledných 5 pracovných dní pred začiatkom nasledujúceho mesiaca apod.). Ich maximálny počet, vyplývajúci z fondu pracovného času na príslušný mesiac v nadväznosti na ustanovenia ods. 2 a 3 určí ... (napr. vedúci stravovacieho zariadenia).


Forma mesačného preddavkového poskytovania stravných lístkov je len jedným z možných riešení . Zamestnávateľ môže rozhodnúť aj o predaji stravných lístkov v inom pre neho vyhovujúcom režime, napríklad v týždňových intervaloch. V prípade zaznamenávania odberu stravy elektronickou formou napr. prostredníctvom značenia výberu cez čipové karty, pomocou ktorých sa zaznamenáva počet a druh vopred objednaných i v príslušný deň odobratých jedál, ak zamestnanec splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik nároku na stravu, nie je nutné stravné lístky vydávať a administratíva okolo zabezpečenia stravovania zamestnancov sa podstatne zjednoduší.

  • Na mesiac január si môže zamestnanec objednať taký počet stravných lístkov,

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: