Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Smernica o výpočte a účtovaní odloženej dane z príjmov

1.2.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.2.18.1 Smernica o výpočte a účtovaní odloženej dane z príjmov

Ing. Mária Vépyová, PhD.; Ing. Tomáš Janoušek, Baker Tilly Slovakia; Ing. Jozef Pohlod


Stiahnuť dokument

Názov účtovnej jednotky
(adresa, IČO)
 
   
Názov vnútropodnikovej smernice Výpočet a účtovanie o odloženej dani z príjmov 
Prílohy    
Číslo smernice    
Rozsah platnosti    
Za správnosť smernice zodpovedá    
Za dodržiavanie smernice zodpovedá    
Platnosť smernice pre obdobie    
Schválil    


Vypracovanie smernice je dôležité:

  • pre stanovenie termínov (harmonogramu) na predloženie podkladov od odborných útvarov účtovnej jednotky, potrebných pre výpočet odloženej dane,

  • v smernici je vymedzená zodpovednosť odborných útvarov za predložené údaje,

  • podklady pre výpočet odloženej dane preukazujú správnosť výpočtu, ktorý je prezentovaný v poznámkach v účtovnej závierke.

V prípade, ak účtovná jednotka nemá spracovanú takúto smernicu, najmä v účtovných jednotkách s medzinárodnou majetkovou účasťou, môže vzniknúť problém so včasným spracovaním výpočtu odloženej dane. Táto skutočnosť môže spôsobiť „časový” problém pri predkladaní výkazov materskej spoločnosti.

SMERNICA JE SPRACOVANÁ VŠEOBECNE. JEJ KONKRÉTNU PODOBU JE POTREBNÉ PRISPÔSOBIŤ POTREBÁM SPOLOČNOSTI

(nehodiace zo smernice vymažte)!

Článok I

Všeobecné ustanovenia

Touto smernicou sú rozpracované ustanovenia zákonných predpisov na výpočet a účtovanie o odloženej dani z príjmov na podmienky účtovnej jednotky a stanovujú pracovné postupy pri výpočte odloženej dane z príjmov za účtovnú jednotku v príslušnom kalendárnom roku.

Uvedenú oblasť upravujú najmä tieto predpisy:

  • Opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov a doplnkov (ďalej len postupy účtovania).

  • Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o účtovníctve).

Povinnosť účtovať odloženú daň z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré musia mať podľa § 19 zákona o účtovníctve účtovnú závierku overenú audítorom (§ 10 ods. 4 postupov účtovania). V ostatných účtovných jednotkách sa o odloženej dani z príjmov môže účtovať podľa rozhodnutia účtovnej jednotky. V účtovníctve mikro účtovnej jednotky sa o odloženej dani z príjmov neúčtuje.


Individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom musia mať v zmysle § 19 zákona o účtovníctve:

Obchodné spoločnosti, ktoré povinne vytvárajú základné imanie a družstvá, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie splnili aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

  • celková suma majetku zistená zo súvahy v brutto ocenení presiahla sumu 1 000 000 €, čistý obrat presiahol sumu 2 000 000 € (ide o tržby z predaja výrobkov, tovarov, poskytovania služieb po odpočítaní zliav a iné výnosy súvisiace s predmetom činnosti),

  • priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30 osôb.

Obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Účtovná jednotka, ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis, napr. § 40 zákona č. 483/2001 Z. z. a § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z.

Účtovná jednotka, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a zákona o účtovníctve, t. j. banky, obchodník s cennými papiermi, poisťovne, zaisťovne, atď.

Článok II

Podstata účtovania a zisťovania odloženej dani z príjmov

Pri zisťovaní základu dane sa u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza z účtovne vykázaného výsledku hospodárenia, ktorý sa na základe daňovej analýzy mimo účtovne transformuje na základ dane. Daňová povinnosť vypočítaná z daňového základu tak nezobrazuje v spoločnosti daňové zaťaženie, ktoré vyplýva z jej súčasného majetku a záväzkov vykázaných v súvahe.

Účtovaním o odloženej dani z príjmov sa dosiahne zaúčtovanie dane z príjmov (premietnutie vo výkaze ziskov a strát) do časového obdobia, v ktorom vznikol náklad, resp. výnos, čím sa dosiahne aj správne zobrazenie aktív a pasív v súvahe. Pri výpočte odloženej dane z príjmov sa berú do úvahy len dočasné rozdiely, ktoré vznikajú pri transformácii účtovného výsledku hospodárenia na základ dane.

Článok III

Účtovanie o odloženej dani z príjmov

Ustanovenia § 10 ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov určujú, že odložená daň z príjmov sa účtuje pri:

  • dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou,

  • možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti,

  • možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období.

Odložená daň z príjmov môže mať charakter:

  • odloženej daňovej pohľadávky,

  • odloženého daňového záväzku.

Článok IV

Základné pojmy

Daňová základňa – na účely účtovania o odloženej dani z príjmov je to hodnota majetku a hodnota záväzku zistená podľa zákona o dani z príjmov. Daňová základňa majetku alebo záväzku je suma priradená tomuto majetku alebo záväzku na daňové účely. To znamená, že hodnota majetku alebo záväzku je posudzovaná v príslušnom období vo vzťahu k výdavkom alebo príjmom, ktoré s ním súvisia tak, ako sú tieto výdavky alebo príjmy zahrňované do základu dane, resp. uznané za daňové výdavky a príjmy.

Odložená daňová pohľadávka – znamená, že v budúcich obdobiach z tohto titulu vznikne nárok na nižší základ dane a tým aj nižšia daňová povinnosť. Vzťahuje sa na:

  • odpočítateľné dočasné rozdiely,

  • možnosť umorovať daňovú stratu,

  • možnosť previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období.

Ak účtovná hodnota majetku je nižšia ako jeho daňová základňa, z rozdielu vzniká odložená daňová pohľadávka dane z príjmu, ktorú bude možné uplatniť (získať v budúcich obdobiach).

Pritom platí pravidlo - odložená daňová pohľadávka vzniká:

  • ak účtovná hodnota majetku je menšia ako daňová základňa,

  • ak účtovná hodnota záväzku je väčšia ako daňová základňa.

Odložený daňový záväzok – znamená, že v budúcich obdobiach bude spoločnosť (účtovná jednotka) platiť vyššiu daň, preto účtovaním do nákladov sa vytvorí „rezerva”, ktorá znižuje zisk a jeho použitie v súčasnom období. Vzťahuje sa na zdaniteľné dočasné rozdiely.

Ak účtovná hodnota majetku presiahne jeho daňovú základňu, tento rozdiel predstavuje dočasný zdaniteľný rozdiel a povinnosť uhradiť z neho daň z príjmov v budúcich obdobiach.

Pritom platí pravidlo - odložený daňový záväzok vzniká:

  • ak účtovná hodnota majetku je väčšia ako daňová základňa,

  • ak účtovná hodnota záväzku je menšia ako daňová základňa.

Článok V

Zisťovanie základne pre výpočet odloženej dane

Pri zisťovaní odloženej dane sa používa súvahová metóda, ktorá vychádza z existencie dočasných rozdielov medzi účtovnou hodnotou majetku a záväzkov spoločnosti (účtovnej jednotky) a ich daňovou základňou. To znamená, že ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa skúma hodnota majetku a záväzkov v účtovníctve a porovnáva sa s ich daňovou základňu, t. j. sumou, priradenou tomuto majetku alebo záväzku na daňové účely. Pre výpočet odloženej dane z príjmov sa berú do úvahy len dočasné rozdiely.

Dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov a ich daňovou základňou sú najmä:

  • zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov,

  • odpočítateľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov.

Zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov, sú najmä v týchto prípadoch:

  • účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová základňa, napr. účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho zostatková cena daňová,


- obstarávacia cena počítača 2 000 €

- oprávky (suma uplatnených účtovných odpisov) 500 €

= účtovná zostatková hodnota 1 500 €

- uplatnené daňové odpisy 600 €

= daňová zostatková hodnota (základňa) 1 400 €

rozdiel: 1 500 – 1 400 = 100 € je základňa pre výpočet odloženého daňovéhozáväzku, čo súčasne znamená, že v budúcnosti budeme platiť vyššiu daň; (pri výpočte splatnej dane a daňového základu by rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi bol odpočítateľnou položkou, daňové odpisy sú väčšie ako účtovné).

  • účtovná hodnota pohľadávky je vyššia než je jej daňová základňa, napr. pohľadávka z úrokov z omeškania, ktoré budú zdanené až po ich prijatí,


- účtovná hodnota pohľadávky 1 000 €

daňová základňa (úroky neboli prijaté, preto pri výpočte

základu dane budú odpočítateľnou položkou ) 0

rozdiel = 1 000 € je daňová základňa pre odložený daňový záväzok, pretože v budúcnosti po prijatí budú tieto úroky z omeškania zvyšovať základ dane.

Podobne sa postupuje aj v ostatných aktuálnych prípadoch, ktoré sú v bežnom účtovnom období zaúčtované vo výnosoch a ktoré sa do základu dane z príjmov, v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov, zahŕňajú až po ich prijatí, t. j. po ich úhrade dlžníkom.

  • odpočítateľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov, sú najmä v prípadoch:

- účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia, než je jeho daňová základňa, napr. účtovná zostatková cena dlhodobého majetku je nižšia, než je jeho zostatková cena daňová,

Príklad:

- obstarávacia cena počítača 9 500 €

- oprávky (suma uplatnených účtovných odpisov) 5 200 €

= účtovná zostatková hodnota 4 300 €

- uplatnené daňové odpisy 4 950 €

= daňová zostatková hodnota (základňa) 4 550 €

rozdiel: 4 300 – 4 550 =- 250 € je základňa pre výpočet odloženej daňovej pohľadávky, účtovné odpisy sú väčšie ako daňové (pri výpočte základu dane a splatnej dane z príjmov rozdiel tvorí pripočítateľnú položku), pričom v budúcnosti bude tento vzťah opačný - účtovné odpisy budú nižšie ako daňové, čiže budú odpočítateľné v budúcnosti pri výpočte splatnej dane z príjmov.

- účtovná hodnota pohľadávky je nižšia, než je jej daňová základňa, napr., ak bola vytvorená opravná položka k pohľadávkam, a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou pohľadávky bude v budúcnosti daňovo uznaný,


- pohľadávka voči odberateľom za dodanie tovaru predstavuje 5 000 €

- odberateľ mešká s úhradou napr. 180 dní, k 31. 12. bola vytvorená

opravná položka 50% (zásada opatrnosti) 2 500 €

= účtovná hodnota pohľadávky 2 500 €

- daňová hodnota pohľadávky (daňová základňa) predstavuje 5 000 €

(tvorba opravnej položky jedaňovo neuznaná)

rozdiel = 2 500 € je základňa pre odloženú daňovú pohľadávku za predpokladu, že odberateľ uhradí pohľadávku v plnej výške – súčasne bude opravná položka zrušená (zaúčtovaná) do výnosov ako výnos, ktorý nepodlieha dani, t. j., bude v budúcnosti tvoriť odpočítateľnú položku pri výpočte splatnej dane.

- účtovná hodnota zásob je nižšia, než je ich daňová základňa, napr., bola vytvorená opravná položka k zásobám a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a dňovou základňou zásob bude v budúcnosti daňovo uznaný:


Príklad:

Obchodná spoločnosť má na zásobách keramickú dlažbu v hodnote 12 000 €

- pri inventarizácii na konci roka bolo zistené, že trhová cena je

o 15 % nižšia, než v akej je evidovaná v účtovnej evidencii;

spoločnosť vytvorila opravnú položku z dôvodu prechodného

zníženia hodnoty zásob vo výške 15 % 1 800 €

= účtovná hodnota zásob 10 200 €

= daňová hodnota zásob (daňová základňa) predstavuje 12 000 €

(tvorba opravnej položky na zásoby je daňovo neuznaný náklad)

rozdiel 10 200 – 12 000 = 1 800 je základňa pre odloženú pohľadávku, pri výpočte daňového základu a splatnej dane bude tvoriť pripočítateľnú položku; (spoločnosť môže uvažovať o odloženej daňovej pohľadávke, lebo pri rozpustení opravnej položky do výnosov, keď pominú dôvody pre jej tvorbu, napr. pri predaji zásob, bude odpočítateľnou položkou; súčasne platí, že strata pri predaji zásob je daňovo uznaný výdavok);

- účtovná hodnota záväzku je vyššia, než je jeho daňová základňa, napr. záväzky daňovo uznané až po ich zaplatení; to znamená, že budú v budúcnosti odpočítateľné od základu dane. Tým vznikne účtovnej jednotke v budúcnosti ekonomický prospech, a preto vykazuje v súvahe odloženú daňovú pohľadávku,


Spoločnosť dostala faktúru na poradenské služby, ktorú do konca roka neuhradila, záväzok bol zaúčtovaný vo výške 1 000 €

= účtovná hodnota záväzku 1 000

= daňová hodnota záväzku 0

rozdiel =1 000 € je základňa pre výpočet odloženej daňovej pohľadávky(účtovná

hodnota záväzku je väčšia ako daňová základňa);

z pohľadu daní - tento záväzok je zaúčtovaný v nákladoch, ale pri vyčísľovaní základu dane bude zohľadnený až v budúcnosti po zaplatení, to znamená, že po úhrade tohto záväzku v budúcnosti bude tvoriť odpočítateľnú položku pri výpočte základu dane a splatnej dane.

Výška základne pre výpočet odloženej dane a výška odloženej dane z príjmov sa zisťuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (spravidla k 31. 12. príslušného kalendárneho roku). Podklady pre výpočet odloženej dane z príjmov za jednotlivé prípady sa spracovávajú minimálne v tomto rozsahu:

  • účtovná hodnota,

  • daňová základňa,

  • rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou, ktorý predstavuje: + daňový záväzok, - daňovú pohľadávku


Stav k 31. 12. 20xx
 
účtovná
hodnota
 
daňová
základňa
 
rozdiel
+ daň. záväzok
- daň. pohľadáv.
 
dlhodobý hmotný majetok (zostatková cena)           
zásoby           
pohľadávky           
záväzky           
rezervy účtované na účet 428           

Rozdiely medzi účtovnou hodnotu a daňovou základňu vznikajú spravidla v týchto prípadoch:

  • dlhodobý hmotný majetok – ak je rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi, ale len ak tento rozdiel vzniká na základe rozdielnych odpisových sadzieb pre účtovné odpisy a pre daňové odpisy; pri oceňovaní dlhodobého majetku, ak je potrebné vytvoriť opravnú položku z dôvodu dočasného zníženia hodnoty majetku (tvorba opravnej položky je daňovo neuznaná),

  • zásoby – pri oceňovaní, ak potrebné vytvoriť opravnú položku z titulu dočasne zníženej hodnoty zásob (tvorba opravnej položky je daňovo neuznaná),

  • pohľadávky – pri oceňovaní, ak potrebné vytvoriť opravnú položku z titulu dočasne zníženej hodnoty pohľadávok a ak tvorba opravnej položky je daňovo neuznaná,

  • záväzky – ak sú neuhradené a do základu dane je možné náklady zahrnúť až po ich zaplatení (napríklad úroky z omeškania, poplatky z omeškania, zmluvné pokuty, nájomné a provízie za sprostredkovanie platené fyzickej osobe),

  • tvorba rezerv, ak je daňovo neuznaná,

  • zrušenie rezerv na opravy dlhodobého majetku (účtované na účte 428) – ak v minulých rokoch boli tieto rezervy daňovo uznané a v roku 2004 boli preúčtované na nerozdelený zisk minulých rokov; v zmysle ustanovení § 17 ods. 15 ZDP a § 52 ods. 9ZDP sa zahrnú do základu dane.

Umorovanie daňovej straty a vznik odloženej daňovej pohľadávky

Ak spoločnosť v zdaňovacom období vykáže daňovú stratu, ktorú môže odpočítať (umorovať) od základu dane v nasledujúcich obdobiach, vzniká povinnosť účtovať o odloženej daňovej pohľadávke.

Podľa § 30 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka môže od základu dane odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Toto ustanovenie sa vzťahuje na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 a neskôr.

O odloženej daňovej pohľadávke v súvislosti s umorovaním daňovej straty sa účtuje v tom účtovnom období, v ktorom daňová strata vznikla. Musí byť splnený predpoklad, že daňová strata bude znižovať základ dane a daň v budúcnosti.

Pri účtovaní odloženej daňovej pohľadávky z tohto titulu sa musí uplatňovať zásada opatrnosti. Účtovná jednotka musí daňovým plánovaním preukázať, že v budúcnosti očakáva základ dane z príjmov takej výške, od ktorého bude možné odpočítať daňovú stratu.

Článok VI

Výpočet odloženej dane z daňového záväzku (pohľadávky)

Na účely účtovania pri výpočte odloženej daňovej pohľadávky a záväzku sa použijú sadzby dane z príjmov, pri ktorých sa predpokladá, že budú platiť v tom období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka uplatnená alebo odložený daňový záväzok vyrovnaný. Ak táto sadzba dane z príjmov nie je známa, použije sa sadzba dane z príjmov platná v nasledujúcom účtovnom období.

Výška odloženej dane z odloženého daňového záväzku (pohľadávky) =

= suma dočasných rozdielov * sadzba dane platná pre nasledujúce zdaňovacie obdobie (napr. rok 2018 sadzba 21 %)


Príklad:

pri dočasných rozdieloch – ak je účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku (zostatková cena) vyššia ako je jeho daňová základňa (daňová zostatková cena) – táto situácia vzniká v prípade, ak sú účtovné odpisy nižšie ako daňové, výška odloženého daňového záväzku vypočítame nasledovne:

  • účtovná zostatková hodnota majetku 20 000 €

  • daňová zostatková hodnota majetku 14 000 €

  • rozdiel: 6 000 €

účtovná hodnota majetku je väčšia ako daňová základňa, z čoho vyplýva, že vzniká odložený daňový záväzok

výška odloženého daňového záväzku = 6 000* 22/100 =1 320 €.

Článok VII

Účet pre účtovanie o odloženej dani

O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy podľa § 10 ods. 9 postupov účtovania, t. j. odpočítateľné dočasné rozdiely, umorovanie daňovej straty a daňové odpočty, je dosiahnuteľný. Za dosiahnuteľný sa považuje, ak voči tomu istému daňovému úradu u toho istého daňovníka existujú dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely, ktorých krytie sa v budúcnosti očakáva:

  • v rovnakom období ako očakávané krytie odpočítateľných dočasných rozdielov, alebo

  • v obdobiach, v ktorých môže byť umorovaná daňová strata, ku ktorej sa táto odložená daňová pohľadávka vzťahuje.

Ak u toho istého daňovníka (§ 10 ods. 12 PUPP – postupov účtovania pre podnikateľov) a voči tomu istému daňovému úradu nie sú dostatočné zdaniteľné rozdiely, o odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že sa dosiahne dostatočný základ dane z príjmov u toho istého daňovníka a voči tomu istému daňovému úradu v tom období, v ktorom sú odpočítateľné dočasné rozdiely kryté, alebo v ktorých môže byť daňová strata umorená.

Z uvedeného vyplýva, že o odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že sa dosiahne základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy. Z tohto dôvodu je potrebné spracovať kalkuláciu základu dane a vývoj v daňovej povinnosti spoločnosti minimálne v najbližších troch zdaňovacích obdobiach. O odloženom daňovom záväzku sa účtuje vždy, keď vznikne.

Pre účtovanie o odloženej daňovej pohľadávke a odloženom daňovom záväzku je v účtovnej skupine 48* vytvorený samostatný syntetický účet 481 - Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka, na ktorú sa účtuje o:

  • odloženom daňovom záväzku:

MD účet 592 – Odložená daň z príjmov,

D účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka,

  • odloženej daňovej pohľadávke:

D účet 592 – Odložená daň z príjmov,

MD účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.


Ak účtovná jednotka používa analytické účty – smernicu vhodne doplní

Pri účtovných prípadoch, ktoré sa neúčtujú ako náklad alebo výnos, ale priamo v prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania, napríklad účty 414, 416, 428, 429, sa aj odložená daň z príjmov účtuje priamo na ťarchu alebo v prospech týchto účtov vlastného imania.

V prvom účtovnom období, v ktorom vznikne spoločnosti povinnosť účtovať o odloženej dani, musí účtovná jednotka zistiť výšku odloženej dani, ktorá vznikla a vzťahuje sa na minulé účtovné obdobia, ak by sa odložená daň účtovala s vplyvom na výsledok hospodárenia. Táto odložená daň sa zisťuje k prvému dňu obdobia, v ktorom sa prvýkrát účtuje o odloženej dani. Odložená daň za minulé účtovné obdobia sa účtuje:

  • na ťarchu alebo v prospech účtu428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov

  • so súvzťažným zápisom na účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka

V súvahe sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vykazujú samostatne. Ak sa vzťahujú na odloženú daň z príjmov toho istého daňovníka a ide o ten istý daňový úrad, môže sa vykázať len výsledný zostatok účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. Pri účtovaní o odloženej dani sa na účet 481 - Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka zaúčtuje len výsledná výška odloženej dane (záväzok alebo pohľadávka).

Účtovanie o odloženej dani sa nevzťahuje na goodwill alebo záporný goodwill pri jeho prvom zaúčtovaní. Odložená daň u tohto majetku sa účtuje v prípade, ak vznikne dočasný rozdiel po jeho prvom zaúčtovaní, napríklad z dôvodu rôznych daňových odpisov a účtovných odpisov, ak pri prvom zaúčtovaní nevznikol dočasný rozdiel.

Odložené daňové pohľadávky, o ktorých sa doteraz neúčtovalo, sa posudzujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka – účtujú sa v takej sume, v akej pravdepodobná výška základu dane umožní ich vyrovnanie.

Súčasne je potrebné preveriť účtovnú hodnotu doteraz zaúčtovanej odloženej daňovej pohľadávky. Ak je nepravdepodobné, že v budúcich obdobiach bude dosiahnutý dostatočný základ dane z príjmov, ktorý by umožnil vyrovnanie časti alebo celej odloženej daňovej pohľadávky, účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky sa znižuje. Znižuje sa v tej výške, v akej už nie je pravdepodobné, že bude dosiahnutý dostatočný základ dane z príjmov, aby sa mohla využiť odložená daňová pohľadávka.

Odložená daň sa neúčtuje ani v prípade, ak vzniknú dočasné rozdiely k majetku a záväzku pri prvom zaúčtovaní, ak v čase prvotného zaúčtovania nemá tento účtovný prípad vplyv ani na výsledok hospodárenia a ani na základ dane, a zároveň nejde o účtovný prípad, ktorý vzniká:

  • u kupujúceho pri kúpe podniku alebo časti podniku,

  • u prijímateľa vkladu pri vklade podniku alebo časti podniku, alebo

  • u nástupníckej účtovnej jednotky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení.

K takýmto dočasným rozdielom (odpočítateľný dočasný rozdiel alebo o zdaniteľný dočasný rozdiel) sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok neúčtujú ani v nasledujúcich účtovných obdobiach.

Ak je z daňového plánovania nepravdepodobné, že v budúcich obdobiach bude dosiahnutý dostatočný základ dane z príjmov, ktorý by umožnil vyrovnanie časti alebo celej odloženej daňovej pohľadávky, účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky sa zníži v takej výške, v akej sa nepredpokladá, že bude možné túto odloženú daňovú pohľadávku realizovať.


V roku 2010 spoločnosť zaúčtovala odloženú daňovú pohľadávku vo výške 17 500 €. K 31. 12. 2011 vyčíslila odloženú daňovú pohľadávku vo výške 15 500 €. Podľa odhadov daňového plánovania spoločnosť predpokladá v roku 2012 základ dane len vo výške 50 000 € a daňovú povinnosť 9 500 €. Pre rok 2013 nepredpokladá, že dosiahne základ dane.

Riešenie:

Spoločnosť musí k 31. 12. 2011 pri účtovaní o odloženej daňovej pohľadávke znížiť výšku doteraz zaúčtovanej odloženej dane o 2 000 € (17 500 – 15 500) a súčasne zníženie o 6 000 € (15 500 – 9 500), nakoľko v budúcnosti predpokladá, že bude môcť využiť odloženú daň len do výšky predpokladanej daňovej povinnosti 9 500 €. Celkové „odúčtovanie” doteraz zaúčtovanej odloženej dane bude vo výške 8 000 €. Zostatok k 31. 12. 2011 bude predstavovať 9 500 €.

Účtovnými dokladmi, na základe ktorých sa účtuje odložená daň z príjmov, sú podľa § 10

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: