Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Nárok na zabezpečenie stravovania a nárok na stravné za pracovnú cestu

17.7.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.38 Nárok na zabezpečenie stravovania a nárok na stravné za pracovnú cestu

Ing. Ľuboslava Minková

Zabezpečenie stravovania na pracovisku a poskytovanie stravného na pracovnej ceste sú pre zamestnanca samostatné nároky, ktoré sú riešené dvomi zákonmi a to Zákonníkom práce a zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách”).

Pri posudzovaní nároku na stravné počas pracovnej cesty a nároku na zabezpečenie stravovania podľa Zákonníka práce platí všeobecná zásada, že každý čas vo vzťahu k nárokom zamestnanca sa posudzuje osobitne (samostatne), to znamená, že čas

- výkonu práce na pracovisku v rámci ustanovenej pracovnej zmeny sa posudzuje podľa § 152 Zákonníka práce a čas

- strávený na pracovnej ceste (od nástupu zamestnanca na pracovnú cestu, vrátane výkonu práce, až do času jej skončenia) sa posudzuje podľa § 5 a § 13 ZCN.

Pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu sa nárok zamestnanca na stravné v rámci kalendárneho dňa posudzuje iba podľa § 5 a § 13 ZCN. V prípade, že zamestnanec má výkon práce počas tohto kalendárneho dňa aj na pracovisku, tento čas treba posudzovať osobitne, a to podľa § 152 Zákonníka práce. Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci ustanovenej pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny; výkon práce viac ako štyri hodiny v rámci ustanovenej pracovnej zmeny nemusí byť nepretržitý, ale môže pozostávať aj z viacerých kratších časových úsekov.

Ak má zamestnanec výkon práce v rámci kalendárneho dňa stále na pracovisku, to znamená že nie je vyslaný na pracovnú cestu, jeho nárok na stravovanie je potrebné posudzovať iba podľa § 152 Zákonníka práce.

Ak má zamestnanec výkon práce v rámci kalendárneho dňa stále mimo pracoviska, to znamená že je vyslaný na pracovnú cestu, jeho nárok na stravné je potrebné posudzovať iba podľa § 5 a 13 ZCN. V tomto prípade mu zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce z dôvodu, že jeho výkon práce na pracovisku v rámci pracovnej zmeny nebol viac ako štyri hodiny.

Ak vznikne zamestnancovi nárok na stravovanie, t. j. výkon práce zamestnanca v rámci ustanovenej pracovnej zmeny je dlhší ako štyri hodiny (jeden nepretržitý časový úsek v rámci pracovnej zmeny alebo časový úsek po spočítaní viacerých časových úsekoch v rámci ustanovenej pracovnej zmeny), má vo všeobecnosti nárok na zabezpečenie stravovania a to bez ohľadu na to, či zamestnanec ostatný čas bol napr. vyslaný na pracovnú cestu, mal v prekážku v práci, čerpal pol dňa dovolenky a pod.

Ak sú v rámci kalendárneho dňa/pracovnej zmeny splnené podmienky na poskytnutie obidvoch plnení, je potrebné zamestnancovi obidve plnenia poskytnúť podľa vyššie uvedených predpisov. Uvedené nároky nie sú duplicitné plnenia z dôvodu, že každé plnenie sa posudzuje za iný časový úsek v rámci kalendárneho dňa/pracovnej zmeny; zamestnanec nemôže mať súčasne v tom istom čase výkon práce aj na pracovisku a aj mimo pracoviska.

Ak v rámci kalendárneho dňa/pracovnej zmeny nie sú splnené podmienky na poskytnutie jednotlivých plnení, zamestnancovi nie je možné ich poskytnúť (napr. výkon práce na pracovisku 3.30 h a pracovná cesta v trvaní 4 h).

V praxi nastať tieto situácie:

- zamestnanec nemá v konkrétny deň nárok na zabezpečenie stravovania a ani na stravné počas pracovnej cesty,

- zamestnanec má v konkrétny deň nárok na zabezpečenie stravovania a nemá nárok na stravné počas pracovnej cesty,

- zamestnanec nemá konkrétny deň nárok na zabezpečenie stravovania a má nárok na stravné počas pracovnej cesty,

- zamestnanec má v konkrétny deň nárok na zabezpečenie stravovania a nárok na stravné počas pracovnej cesty.


Príklad 1

Môže zamestnávateľ zamestnancovi pri pracovnej ceste na Slovensku trvajúcej viac ako 5 hodín poskytnúť stravovaciu poukážku namiesto stravného, na ktoré mu vznikne nárok pri pracovnej ceste. Zamestnanec s uvedeným súhlasí.

Ak zamestnancovi vznikol nárok na stravné podľa § 5 ZCN za čas strávený na pracovnej ceste (trvala 5 hodín a viac) a súčasne mu nevznikol nárok na stravovanie (výkon práce na pracovisku v rámci pracovnej zmeny nebol dlhší ako 4 hodiny), nie je možné nahradiť jedno plnenie za druhé resp. zabezpečiť mu stravovanie podľa Zákonníka práce. § 152 Zákonníka práce a § 5 ZCN má kogentný charakter.


Príklad 2

Ako sa má správne vykonať vyúčtovanie cestovného príkazu, keď prvý deň pracovnej cesty bol zamestnanec na pracovisku od 7.00 do 13.30 h, pričom mu vznikol nárok na zabezpečenie stravovania podľa § 152 Zákonníka práce (obed v jedálni zamestnávateľa) a potom od 13.30 h vykonal dvojdňovú pracovnú cestu. Z pracovnej cesty sa na druhý deň vrátil o 17.55 h (stravovanie nebolo zabezpečené).

V uvedenom prípade má zamestnanec nárok

  • - za prvý deň na zabezpečenie stravovania za čas od 7.00 h do 13.30 h strávený na pracovisku (viac ako 4 hodiny v rámci ustanovenej pracovnej zmeny) a súčasne aj na stravné za čas trvania pracovnej cesty v sume pre časové pásmo do 12 h, t. j. v sume 7,60 eura (pracovná cesta trvala od 13.30 h do 24.00 h, t. j. 10.30 h),
  • - za druhý deň nárok na stravné na stravné za čas trvania pracovnej cesty v sume pre časové pásmo do 12 h, t. j. v sume 7,60 eura (pracovná cesta trvala od 00.00 h do 17.55 h, t. j. 17.55 h).

Uvedené nároky nie sú duplicitné plnenia z dôvodu, že každé plnenie sa posudzuje za iný časový úsek v rámci kalendárneho dňa/pracovnej zmeny


Príklad 3

Ako postupovať pri poskytovaní zabezpečení stravovania a poskytnutia stravného v tomto prípade:

Zamestnanec v dennej pracovne zmene s dĺžkou 8.10 h vykonal prácu na svojom pravidelnom pracovisku v trvaní 3.50 h a potom bol vyslaný na tuzemskú pracovnú cestu v trvaní 4.50 h. Na aké plnenia má nárok?

Ak v rámci kalendárneho dňa/pracovnej zmeny nie sú splnené podmienky na poskytnutie jednotlivých plnení, zamestnancovi nie je možné ich poskytnúť, (napr. výkon práce na pracovisku 3 h 50 min. a pracovná cesta v trvaní 4 h 50 min).

Na základe vyššie uvedeného v uvedenom prípade nevznikol zamestnancovi nárok na stravné počas pracovnej cesty (netrvala 5 hodín a viac) a ani na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce (výkon práce na pracovisku v rámci ustanovenej pracovnej zmeny nebol dlhší ako štyri hodiny).


Príklad 4

Zamestnanec odpracuje na svojom pravidelnom pracovisku 7 hodín a potom je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do Rakúska v trvaní do 6 hodín. Aké stravné sa mu má/môže poskytnúť? Môžu sa mu poskytnúť obidve plnenia alebo iba výhodnejšie plnenie?

Zamestnanec má nárok na obidve plnenia, a to:

  • - nárok na zabezpečenie stravovania podľa § 152 Zákonníka práce z dôvodu, že jeho výkon práce na pracovisku v rámci ustanovenej pracovnej zmeny bol dlhší ako 4 hodiny a súčasne aj
  • - nárok na stravné zo zahraničnej pracovne cesty do Rakúska v sume pre časové pásmo do 6 hodín, t. j. v sume 11,25 eura.

Uvedené nároky nie sú duplicitné plnenia z dôvodu, že každé plnenie sa posudzuje za iný časový úsek v rámci kalendárneho dňa/pracovnej zmeny


Príklad 5

Zamestnanci pracujú v centre pre deti a rodiny, ktoré je zamestnávateľom profesionálnych rodičov. Títo zamestnanci sa starajú o deti, ktoré boli rozsudkom súdu umiestnené do centra pre deti a rodinu. Prácu vykonávajú vo svojich bytoch/rodinných domoch. Práca profesionálnych rodičov je zaradená do kategórie „domácka práca” podľa § 52 Zákonníka práce. Nevzťahuje sa teda na nich ustanovenie Zákonníka práce o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času (tak to majú uvedené aj v pracovnej zmluve). Tiež nikde nie je uvedený časový rozsah ich práce. Pred nástupom na pracovnú cestu majú riadne vypísaný a podpísaný cestovný príkaz, s určením začiatku pracovnej cesty, miesta rokovania, účelu cesty a konca pracovnej cesty. Patrí profesionálnym rodičom pri pracovnej ceste, ktorá trvá 5-12 hodín (napr. keď cestujú na školenie, pracovnú poradu, ...) stravné určené pre

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: